MICHALOVCE - Na šírej Laboreckej rovine, v malebnom podhorí Vihorlatu sa rozspriestiera hospodárske a kultúrne centrum Zemplína, mesto Michalovce. Prvá písomná zmienka v roku 1244 spomína Michalovce ako Mihal. Najstaršou obývanou časťou mesta je lokalita Hrádku, osídľovaná od mladšej doby kamennej.

Tu pred 7000 rokmi usídlili najstarší roľníci v tejto čati Európy. Mesto je vzdialené 60 km na východ od Košíc a 35 km od pohraničného mesta na Ukrajine Užhorodu.
Nad mestom vystupujú dve zalesnené vyvýšeniny - Hrádok (163 m) a Biela hora (159 m). Okraj Bielej hory obmývajú vlny vodnej nádrže Zemplínska Šírava (33 km2), ktorá je zo severu chránená oblúkom Vihorlatských vrchov.

 
Územie mesta, najmä vršok Hrádok a jeho okolie, bolo osídľované už v praveku. Vo veľkomoravskom období sa obyvatelia tejto lokality presunuli do miest dnešného historického centra - Kostolného námestia k brodu, ktorým prechádzala cez Laborec krajinská cesta. Osada sa úspešne rozvíjala aj po začlenení územia do uhorského štátu. V roku 1977 tam odkryli základy románskej rotundy z čias Veľkomoravskej ríše.

• Prvý známy názov Michaloviec je zaznamenaný v listine z roku 1244 ako Myhal.
• V roku 1290 sa objavuje názov Nogmihal - Veľký Michal, neskôr používaný v maďarskej podobe Nagy Mihály, popri slovenskej podobe Michalowce (1773). Ako sídlo hradného panstva (bývalého vodného strážneho hradu na Laborci a dôležitej obchodnej ceste) Sztárayovcov mu patrilo 20 obcí, od roku 1418 sa vyvíjalo ako zemepanské mestečko poľnohospodárskeho charakteru s málo rozvinutými remeslami.
• Je centrom jedného zo štyroch slúžnovských obvodov Zemplínskej stolice, ktorý od roku 1773 nesie názov Michalovský.
• V roku 1449 získavajú Michalovce právo organizovať dva výročné trhy. Prekonali nápor husitov, ktorí mesto hrad dobyli roku 1453. Hrad bol 25 rokov v rukách J. Jiskru.
• Od 16. storočia bolo mesto pod vplyvom sedmohradských kniežat. Všeobecný úpadok v 17. storočí však postihol aj Michalovce.
• Od 17. storočia sa už aj tu remeselníci združujú do cechov.
• V roku 1828 pracovalo už 49 remeselníckych dielní.
• Východoslovenské roľnícke povstanie r. 1831 mesto obišlo. Agrárna funkcia Michalovciam ostala aj za kapitalizmu po aktivizácii pivovaru, mlynu a tehelne.
• V roku 1867 získali Michalovce štatút Veľkej obce. Určitý rozvoj sa zaznamenal po získaní železničného sporenia (r. 1871), aj administratívneho postu okresného sídla (r. 1876).
• Sídlom župy boli Michalovce v r. 1919 - 1923.
• Po skončení 2. svetovej vojny nastal všestranný rozvoj mesta. V meste vyrástli nové sídliská, vybudovali sa priemyselné závody a v rámci vodohospodárskych úprav Východoslovenskej nížiny i Zemplínska šírava.
• Medzi najstaršie architektonické pamiatky patria základy predrománskej rotundy a rímsko-katolický kostol Narodenia Panny Márie z 13.-15. storočia. Na vrchole hrádku postavili na prelome 19. a 20. storočia pseudogotickú kaplnku- mauzóleum rodiny Sztáray.
• Na Hrádku sa usadil aj najvýznamnejší maliar krás Zemplína Teodor Jozef Mousson. Dom, v ktorom býval počas svojho pôsobenia v Michalovciach v rokoch 1911-1944, je prebudovaný na okresnú hvezdáreň.
• Záujem priťahuje klasicistický kaštieľ rodiny Sztárayovcov s parkom, postavený na základoch vodného hradu z 13. storočia. Dnes je to pôsobivý rámec pre expozície Zemplínskeho múzea.
Má rozsiahle prirovedné, archeologické, historické, numizmatické, umeleckohistorické a etnografické zbierky. Unikatnym exponátom je amfóra z doby bronzovej s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza v strednej Európe. v pivničných priestoroch bývalého hradu je umiestnená expozícia vinohradníctva a vinárstva.
• Najväčší rozmach zaznamenalo mesto až 20. storočí, kedy sa hlavne rozvíjalo poľnohospodárstvo, ale aj priemysel potravinársky, strojársky, elektrotechnický, textilný, keramický a stavebný. rozvíja sa sféra služieb a obchodu.
• Najrušnejšou časťou je hlavná ulica s pešou zónou a množstvom obchodov.
Rekreačné zázemie mesta tvorí lesopark Biela Hora, jazero Vinné, predovšetkým však rozsiahla Zemplínska šírava so sedmimi strediskami rekreácie. Malebné prostredie Vihorlatských vrchov a vodnéj nádrže Zemplínska šírava, osobitosť zemplínskeho folklóru, regionálna gastronómia, tradičná hrnčiarská výroba v neďalekých Pozdišovciach, to všetko prispieva k atraktivite tohto regiónu.

História
Keď sa Slovania sťahovali a hľadali si novú vlasť, niektoré kmene prechádzali cestou pozdĺž Laborca a jeden zo slovanských kmeňov sa tu natrvalo osadil. Na ochranu proti nepriateľským národom budoval také hrady, aké si budovali iba Slovania. Boli to hrady z hliny – zo zeme, obohnané priekopami a valmi.
Takým bol aj Zemplínsky hrad, ktorý ma svoje meno podľa základnej stavebnej hmoty. Stal sa politickým centrom v najdávnejších dobách pre slovenský ľud tu žijúci, dal meno zemplínskemu kominátu.

Jedna z povestí hovorí toto: Za veľmi, veľmi starých čias vybrali sa chlapi na poľovačku do lesov. Ako tak idú, zbadali krásneho srnca a začali ho prenasledovať, ale nie a nie ho dolapiť. Celý deň ho prenasledovali a zašli pri tom veľmi ďaleko, až nakoniec zablúdili. Keďže bola noc a v kraji sa nevyznali, prenocovali tam, kde práve došli. Keď sa ráno prebudili, prezreli si okolie a veľmi sa im tu zapáčilo. V rieke bolo veľa rýb, v lese plno divej zveri a najmä zajace. Dohodli sa, že tu zostanú natrvalo. Jeden spomedzi chlapov, ktorý sa volal Michalom, driečny a mocný, zaťal svoju sekeru do buka, aby si zapamätal miesto. Potom sa vrátili k svojim a oznámili im svoje rozhodnutie, rúbali les, vybudovali domy a podľa driečneho chlapa, ktorý prvý raz zaťal svojou sekerou do buka, nazvala sa nová osada Michal – Michalovce. Toto je však len povesť.

O počiatku Michaloviec v XI. storočí (r. 1056) hovorí Anton Szirmay v diele Notitia topographica, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803.
O Michalovciach a stručne o ich histórii stručne hovorí autor na strane 366 – 368. Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina, bol roku 1056 kráľovským palatínom. Jeho syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael).
Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Kultúra a zaujímavosti

Múzeá
Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu,naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor.
Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby - rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby
V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313 aj gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu.
V poslednej dobe sa v meste výrazne pracuje na nových obchodných centrách, konkrétne City Center a obchodný dom Zemplín.
Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray.
Dnes sídlo Zemplínskeho múzea. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30-tych rokoch 19. storočia. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby - rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Parky
Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nalepku. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Šport
MFK Zemplín Michalovce - futbalový tím
IUVENTA Michalovce - hádzanársky klub
JUDO- ŠK Zemplín Judo Michalovce
HK DUKLA Michalovce - účastník I. hokejovej ligy
1.BK Michalovce - I.Basketbalová liga

Osobnosti
Jozef Puškáš - slovenský prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista.
Ander z Košíc - slovenský komik a rozprávač.
Významné osobnosti
Pavol Horov - podľa tohto významného básnika bolo pomenované najstaršie gymnázium v Michalovciach.
Gorazd Zvonický - básnik, prekladateľ