Spomienka na jednu moju báječnú šéfku... |
Poznámky na okraj - alebo malé mapovanie života okolo nás... Určite si každý z nás, ktorí sme boli (prípadne ešte stále sme) zapojení do pracovného procesu občas zaspomína na bývalých kolegov, či šéfov. Mal som doteraz v živote šťastie na niekoľkých výborných vedúcich. Jednou z tých, na ktorú do konca svojho života určite nezabudnem bola, žiaľ už nebohá SOŇA ČECHOVÁ. Až s odstupom času som si uvedomil, koľko nekonečnej energie, entuziazmu a nápadov bolo v tejto žene. Práca v redakcii pod jej vedením bola pre mňa najlepšou praktickou školou skutočnej novinárčiny. Nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale učila ma ako písať dušou, ako hľadať a nachádzať v ľuďoch ich vlastné presvedčenie, postoje a charakterové črty. Neviem, či to bola náhoda, ale Soňa Čechová sa v redakcii obklopovala mladými ľuďmi. Bola im nielen šéfkou, ale aj učiteľkou, oporou, radkyňou a prvou často veľmi ostrou kritičkou redakčných článkov. Na druhej strane, za zaujímavo napísaný materiál vedela okamžite pochváliť, vedela sa ním nadchnúť a verejne vyjadriť uznanie. Spoznali sme sa, keď som pripravoval veľký materiál pre inú bratislavskú redakciu o jej tragicky zosnulom synovi. Vlado Čech, bol mladý významný slovenský politik (podpredseda dnes už neexistujúcej Demokratickej strany) z obdobia Nežnej revolúcie. Keď si Soňa Čechová prečítala môj materiál, poďakovala so slzami v očiach a ponúkla mi spoluprácu. Aj keď sme spolu pracovali približne iba rok, naučil som sa od nej veľa. Potom sa naše pracovné cesty rozišli. Soňa zostala v Bratislave a ja som odišiel pracovať do zahraničia. Telefonické rozhovory sa postupom času obmedzili iba na moje vianočné blahoželanie. Aj v telefóne zostával jej hlas rovnaký - vždy plný elánu. Spomínala mi, ako je čoraz ťažšie nájsť finančné zdroje na zachovanie a vydávanie Česko-slovenských Mostov. Ako išiel čas, otázka slovensko-českej vzájomnosti sa dostávala do úzadia. Jej noviny sa stali pre verejnosť zabudnutým prístavom, kde vzájomne diskutovali intelektuáli predovšetkým z oboch častí predtým spoločnej republiky. Ľuboš Ondovčin 5.3.2007 Včera o ôsmej hodine ráno zomrela vo veku nedožitých 77 rokov vydavateľka, novinárka a dlhoročná šéfredaktorka česko-slovenského týždenníka Mosty Soňa Čechová. Študovala lingvistiku a venovala sa prekladaniu beletrie. Na jar roku 1968 dostala najvyššie prekladateľské vyznamenanie - Cenu Jána Hollého. DOPLNENIE k téme ČESKO-SLOVENSKÉ MOSTY: Česko-slovenské nekomerčné periodikum Mosty po 15 rokoch existencie skončilo. Dôvodom je nedostatok peňazí na tlač a distribúciu časopisu. Ako povedala Oľga Janíková, ktorá v marci, po smrti Sone Čechovej prevzala vedenie redakcie dvojtýždenníka, posledné dvojčíslo vyšlo 3. augusta a jeho približne 10-tisícový náklad expedovali prednostne predplatiteľom. Na snahy Mostov o rozvoj dobrých vzťahov štátov strednej Európy by mohol nadviazať pripravovaný projekt zlúčenia Mostov s českým mesačníkom podobného zamerania. Janíková však nešpecifikovala o aké periodikum ide. Podľa nej odchodom Mostov slovenský trh s tlačou stráca ďalšiu alternatívu k bulváru. Týždenník a neskôr dvojtýždenník Mosty sa venoval česko-slovenskej vzájomnosti od 28. apríla 1992. Vznikol z iniciatívy syna Sone Čechovej Vlada Čecha, zakladateľa Hnutia československého porozumenia. Za vznikom Mostov stála zo začiatku podľa Janíkovej snaha vyvážiť nacionalistické nálady, ktoré sprevádzali rozdelenie Československa a prinášať objektívne informácie o politickom a kultúrnom dianí v oboch štátoch. Po vzniku Visegrádskej štvorky (V4) týždenník začal pravidelne uverejňovať v každom čísle na veľkej ploche aj informácie z Maďarska a Poľska a získal nadtitul Bratislava - Praha - Varšava - Budapešť. Zdroj: http://celamko.blogspot.com/2007_08_01_archive.html
|