NÁVŠTEVNOSŤ

mod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_countermod_vvisit_counter
Visitors Counter

UBYTOVANIE V REGIÓNE

  • images/stories/reklama/afe_ponuka.jpg
  • images/stories/reklama/cmareklaenturadigtlac.jpg
  • images/stories/reklama/cmatapey.jpg
  • images/stories/reklama/demode_00011.jpg
  • images/stories/reklama/exohosting_2013.jpg
  • images/stories/reklama/grafiteknaplne1.jpg
  • images/stories/reklama/grafiteknaplne2.jpg
  • images/stories/reklama/grafiteknaplne3.jpg
  • images/stories/reklama/jarkopzimaweb.jpg
  • images/stories/reklama/kadernictvoangels_00000.jpg
  • images/stories/reklama/kadernictvosimona.jpg
  • images/stories/reklama/katanova.jpg
  • images/stories/reklama/ponuka na reklamu.jpg
  • images/stories/reklama/taxi_mima.jpg
PORTUGALSKO - Lisabon E-mail

Oficiálny názov: Portugalská republika
Poloha: juhozápadná Európa
Rozloha: 92 391 km2

Počet obyvateľov: 10 623 032 (údaj z roku 2007)
Forma vlády: parlamentná republika
Hlavné mesto: Lisabon
Oficiálny jazyk: portugalčina
Vierovyznanie:
90% rímskokatolícke,
2%protestantské,
1%židovské
Mena: euro
Štátna hymna:  PREHRAŤ

 

  

...(aj) moje zážitky a skúsenosti z Lisabonu:

Prvý krát som priletel do metropoly Porugalska v nedeľu 16. februára 2003 ako novinár, ktorý sprevádzal vtedajšieho predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.
Pamätám sa ako dnes, že po vystúpení z lietadla nás prekvapilo príjemné počasie. Po presune do hotela a po ubytovaní sme sa viacerí pobrali obdivovať krásy historickej časti Lisabonu. Čas v tomto západnom kúte Európy bol proti SEČ posunutý o hodinu späť (v porovnaní zo Slovenskom) a tak sme vlastne mali aspoň jednu hodinu k dobru. Napriek tomu, pri mojej prvej neoficiálnej prehliadke nočného Lisabonu utekali minúty neskutočne rýchlo a do hotela sme sa vrátili unavení, ale plní zážitkov okolo 3,30. Museli sme ísť spať, lebo od rána nás čakal nabitý program. Napriek tomu sme za tých pár hodín videli aspoň niečo z toho, čo môže turistovi tento historický skvost (nielen) architektúry poskytnúť. Keď sa náš pobyt v Lisabone končil, dal som si sľub, že do Lisabonu sa určite a hlavne na dlhší čas vrátim.
Po návrate domov som sa nevedel z toľkej nádhery dosť dlho spamätať a v myšlenkach som znova prechádzal všetky miesta, ktoré som v Lisabone vtedy prešiel. Neviem, či to bol osud, alebo náhoda, ale v tomto meste, dokonca v jeho samom centre sa mi po kratšej prestávke podarilo prežiť necelé štyri nádherné roky, na ktoré do konca života nechcem zabudnúť.

 

 

Metropola Portugalska pripomína pirátsku klenotnicu z rôznych kútov sveta. Lisabonu dali meno Feničania (Allis Ubbo - dobrý prístav), nezvyčajnú krásu priniesli Mauri, neskôr ho podľa svojich predstáv pretvárali španielski králi. Vďaka obchodu s koreninami do krajiny prúdilo bohatstvo a kultúrne vplyvy z Indie, Afriky a Latinskej Ameriky. Ak to dochutíte vôňou oceánu, clivými piesňami fado, citlivo pripojíte modernú architektúru - zrazu máte očarujúci koktail umiestnený v juhozápadnom cípe Európy.

 

 

Mesto na siedmich kopcoch

kľukaté uličky v historickom centre dláždené mačacími hlavami, výškový rozdiel medzi susednými ulicami aj niekoľko desiatok metrov. Nič pre netrénovaných turistov... Bolesť z otlakov však zaručene vylieči pohľad na krásne zákutia starého mesta, napríklad z Hradu sv. Juraja.
Po prechádzke po jeho stredovekých hradbách môžete obdivovať príjemne neusporiadanú štvrť Alfama. Cítite sa, akoby ste sa ocitli v arabskej krajine. Väčšinu na sebe natlačených domov zdobia obklady a dlaždice azujelos, v oknách nad hlavami turistov vietor naháňa sušiacu sa bielizeň. Slnečná terasa hradu je vyhľadávaným cieľom fotografov, ktorí z nej vidia mesto ako na dlani. Ak sa vám nechce pešky, máte niekoľko lepších spôsobov prepravy. Žlté a červené turistické električky zdolávajú aj niekoľkostupňové stúpania v úzkych uličkách. Tam, kde už ani ony nevládzu, pomáhajú zubačky. Najznámejšia z nich - Glória je už starenka s dvoma vozňami idúcimi proti sebe. Na sedenie ponúka nepohodlné drevené lavice, z ktorých  je však úžasný výhľad na uličky s typickými reštauráciami a cukrárňami.

 

Skutočnou technickou lahôdkou

je výťah Santa Justa, spájajúci dve susediace ulice. Podobnosť s Eiffelovou vežou nie je náhodná - v roku 1902 do postavili podľa návrhov Eiffelovho žiaka Raola Mesniera du Ponsarda. Na terase výťahu si môžete pri voňavej šálky kávy bica vychutnať pohľad na štvrť Baixa a na námestie Rossio. Pôvodnú štvrť Baixa, ktorú zničilo  na Všetkých svätých v roku 1755 zemetrasenie, pripomínajú len osirelé gotické oblúky, týčiace sa k oblohe. To jediné zostalo z kláštora karmelitánok, mníšky zahynuli pod jeho troskami. Markíz de Pombal, ktorý riadil obnovu Lisabonu po zemetrasení, nechal pôvodné nepravidelné ulice rozšíriť a postaviť nanovo tak, aby sa križovali v pravom uhle. Asi tušil že raz bude práve z tejto časti ulice mekka dám závislých od nakupovania. Obchody svetových značiek nájdete aj v susediacej štvrti Chiado.

 

 

 

 

Historická štvrť Bairro Alto

bola kedysi centrom bohémskeho života, neskôr sa v nej usadili redakcie mnohých novín. Majú tam aj vlastnú Denníkovú ulicu. Počas dňa uličky pôsobia ospalo, mnohé reštaurácie a bary sú ukryté za zatvorenými okenicami. Podvečer však historická štvrť začne ožívať. Rodinné reštaurácie lákajú okoloidúcich na výborné domáce víno či špelialitu bacalhau - solenú a sušenú tresku upravenú na niekoľko spôsobov. Komu treska nevonia, môže ochutnať skvelé morské rizoto alebo pikantné kura piri piri. Na turistov je pripravené aj ďalšie lákadlo - pozvánka na večerný koncert fado. Kto sa nechá zlákať, nech počíta aj s nemalým vstupným (cca 20 eur/osoba). Možno nie vždy budete spokojný s kvalitou jedla, ale pri clivých baladách plných očakávania a sklamania, ktoré kedysi spievali osamelé ženy námorníkov, však skoro zabudnete aj na nedostatky šéfkuchárov. Pre niekoho môže byť dosť nepríjemným zážitkom aj nočné stretnutie s počernými chlapíkmi ponúkajúcimi čokoládu. Samozrejme, nejde o dílerov cukroviniek, ale o predajcov hašiša. Po policajtoch by ste v tejto časti mesta pátrali asi poriadne dlho.

 

Námorníci či svätci?

V prísne katolíckej krajine, kde v nedeľu nájdete len veľmi málo otvorených obchodov či reštaurácii, sú národným symbolom paradoxne - námorníci. Práve vek objavov v 15. a 16. storočí priniesol do krajiny nevídané bohatstvo zo zámorských ciest. Vasco de Gama, muž, ktorý objavil skratku do Indie, má honosnejšiu hrobku ako mnohí králi. Jeho meno nesú ulice, námestia aj obrovský nákupný komplex v najmodernejšej časti Lisabonu. Miesto, odkiaľ sa jeho výprava v roku 1497 vydala na dobrodružnú cestu, teraz v časti Belém pripomína Pamätník objaviteľov. Z provy kamennej lode sa na ústie Tejo do Atlantiku pozerá princ Henry Navigátor a jeho posádku tvoria najväčšie legendy portugalského moreplavectva. O pár metrov ďalej sa z vody vypína jeden zo symbolov Lisabonu - Belémska veža. Stavba v tvare čižmy je ukážkou manuelínskeho štýlu, ktorým skombinoval maurské vplyvy s renesanciou a gotikou. Pri pohľade na romantické cimburie, kamenné ozdoby či lodžie s bohato zdobenými kamennými okenicami by ste asi nehádali, že v 16. storočí táto stavba slúžila ako obranná námorná veža. Ak vás lákajú staré mapy, ďalekohľady a kompasy, miniatúry lodí či plavidlá kráľovskej rodiny v životnej veľkosti, potom by ste nemali obísť Múzeum námorníctva v jednom z krídiel Kláštora sv. Hieronýma.

 

 

Kamenný raj

tiché modlitby, prísny režim bez svetských pôžitkov. Taká je predstava väčšiny ľudí o živote v kláštore. Kto však aspoň raz prišiel do rajskej záhrady Kláštora sv. Hieronýma, tomu sa život v reholi začne zdať o niečo znesiteľnejší. Kúsok trávnika lemujú kolonády ako z Rozprávky tisíc a jednej noci. Ani týždeň by nestačil na to, aby ste si podrobne prezreli kamenné miniatúry na stĺpoch, pozorovali desiatky chrličov s hlavami bájnych netvorov, či len tak vychutnali svetlo a tiene putujúce po chodbách zdobených kamennými čipkami. Božské ticho si však vychutnáte len vtedy, ak sa vyhnete návalom turistov a neprídete sem uprostred leta. Ak by vám bolo manuelínskych ornamentov málo, môžete sa poprechádzať po kláštornom chráme. Pod vysokými zdobenými stĺpmi tu určite objavíte sarkofág Vasca de Gamu či hrobku Henryho Navigátora. Sladkou bodkou za výletom do Belému je návšteva Antickej cukrárne. Na miestnu špecialitu - pasteis de Bellém (košík s vanilkovým krémom) a šálku kapučína so šľahačkou sa nedá zabudnúť.

 

 

Zámky ukryté v lesoch

príjemným únikom z rozpáleného Lisabonu je Sintra. V mestečku uprostred lesov si kráľovské rodiny stavali letné sídla. Ešte predtým však kopce zo strategickým výhľadom na oceán v 9. storočí obsadili maurskí bojovníci. Mohutné stavby na neprístupnom kopci ich chránili pred útokmi zvonku, kamenné cisterny a sýpky boli zárukou, že obyvatelia pevnosti nezahynú od hladu. Zo strážnych veží je nádherný výhľad na okolité lesy, z ktorých sa vynárajú farebné veže romantických palácov. Národný palác, oficiálne letné sídlo kráľovskej rodiny, Monserrate či Seteais. Na kopci nad mestom pohľady priťahuje farebná stavba pripomínajúca domček pre bábiky. Palác Pena, jeden zo siedmich divov Portugalska, vznikol na ruinách kláštora. Jeho staviteľ, amatérsky architekt barón von Eschwege, sa nechal inšpirovať palácmi a zámkami v iných európskych mestách. Nad mohutnými hradbami sa týčia žlté a ružové steny jednotlivých krídel, všetko korunuje vežička so zlatou strechou pripomínajúca minaret.   Až po chvíli pozerania na vežu so sochou Tritóna zistíte, že brečtan, ktorý sa okolo neho plazí, je veľmi jemná kamenárska práca. Pod oknami kvitnú exotické kvety v udržiavanej záhrade, celé toto trochu gýčové dielo obklopuje rozsiahly park so vzácnymi drevinami a chránenými rastlinami.

 

Zážitok, po ktorom vám budú všetky akvária pripadať malé...

 

 

Návšteva druhého najväčšieho oceanária na svete je najlepším zavŕšením potuliek po Lisabone. Nachádza sa v najmodernejšej časti mesta, v Parku národov, ktorú vybudovali pri príležitosti výstavy Expo 98. V obrovskej nádrži sa do výšky troch poschodí preháňajú húfy tuniakov, makrel či exotických pestrofarebných rýb. Bezpečne ukrytí za hrubým sklom môžete spočítavať zuby lenivo plávajúcim žralokom alebo si tľapnúť s morskou vydrou, ktorá pre pobavenie návštevníkov vystrája vo vode neuveriteľné kúsky. A ešte stihnú nakúpiť zopár suvenírov v supermodernom nákupnom komplexe Vasco de Gama, poprechádzať sa po móle alebo si z lanovky pozrieť najdlhší európsky most, ktorý tiež nesie meno vo svete známeho moreplavca. Odfotiť si nádherne osvietenú budovu stanice Oriente a nechať sa odviezť béžovým taxíkom na letisko s presvedčením, že sem sa ešte musíte určite vrátiť, lebo pri prvej návšteve tohto úchvatného mesta možno stihnúť odhaliť len zlomok z množstva jeho krás.

 

Ešte zopár stručných ďalších poznámok o Lisabone

 

 

 

- Leží nad širokou zátokou, do ktorej ústi rieka TEJO.
- Mesto postavili na siedmich pahorkoch a ten, kto sa ho rozhodne prejsť peši, sa poriadne zapotí.
- Lisabon je živé, pulzujúce mesto plné prudkých klesaní a stúpení, schodov, starých vŕzgajúcich eléctricos a pamiatok.
- Na celý Lisabon dozerá Cristo Rei - socha Krista podobná tej v Riu de Janeiro.
- Dlhé roky bol považovaný za európsky zapadákov, ale už niekoľko rokov je z neho moderná európska metropola.
- Rozmach prišiel, keď krajina vstúpila do NATO a EU.
- Samotnému Lisabonu veľmi pomohla aj svetová výstava EXPO 1998.
- Hlavné a zároveň najväčšie portugalské mesto založili zrejme Feničania v 12. storočí pred n.l.
- Pomenovali ho ALLIS UBBO, v preklade Bezpečný prístav.
- V období púnskych vojen sa mesto pripojilo k Rímskej ríši, v 8. storočí ho Maurovia.
- Portugalským hlavným mestom sa stal o štyri storočia neskôr, keď Lisabon dobyl portugalský kráľ Alfonso.
- V roku 1755 mesto postihlo veľké zemetrasenie a okrem štvrte Alfama bolo takmer celé zničené.
- Z peňazí z portugalských kolónii bolo vybudované nové mesto s množstvom kostolov, katedrál a námestí.

 

 

Rozdelené mesto

pahorky delia Lisabon na niekoľko častí. Každá z nich má svoj vlastný charakter a atmosféru. Od širokých bulvárov v dolnej časti mesta až po pokojné uličky a námestia v štvrti Bairo Alto a Alfama. Nanovo bolo postavené aj centrum Baixa Pombalina v klasickom štýle, s množstvom reštaurácii a kaviarní, v ktorých posedávajú nikam sa nenáhliaci Portugalci, ale aj uponáhľaní turisti. Tých tu na každom kroku otravujú pouliční predavači ponúkajúci zaručene pravé okuliare značky Chanel. Ale aj to patrí ku koloritu a svojim spôsobom k čaru mesta. Lisabon je mestom schodov,  electricos a elevátorov, prudkých klesaní a stúpaní. A k tomu aj prístav na rieke Tejo, ktorú si pre šírku návštevníci často mýlia s morským zálivom.

Viete čo je portugalské saudale?

Ak sa chcete ponoriť do sveta Portugalcov, nevyhnete sa pojmu SAUDALE. Slovo, ktoré nemožno preložiť do iných jazykov, označuje pocitový svet, ktorý sa v tejto forme vyskytuje len v Portugalsku a s jeho jazykom je úzko spätý. Odvodené je od latinského slova SOLUS v zmysle "osamelý"  slúži Portugalcom na vyjadrenie pocitov osamelosti, túžby, clivoty, smútku, ale aj potlačenej radosti zo života.

Saudale najlepšie charakterizuje fados, portugalské ľudové piesne, ktoré údajne vznikli v lisabonskej štvrti ALFAMA a v COIMBRE a v ktorých sa spieva najmä o nesplnených túžbach, stratenej láske či hlbokom zúfalstve. Na začiatku 19. stor. sa objavila prvá veľká speváčka fada Maria Severo s typickou čiernou šatkou prehodenou cez ramená. Stala sa príkladom pre mnohé fadistky, z ktorých najväčšiu slávu v súčasnosti zažíva Amalia Rodriguesová. FADO sa stalo ľudovou tradíciou, domy fada sa otvárali v takmer každom meste. Melancholická melódia vlezie pod kožu aj tomu, kto nevie portugalsky ani slovo.

Centrum plné AZULEJOS

Kto nevidel Lisabon, nevie, čo je krása, hovorí staré portugalské príslovie. A nie je ďaleko od pravdy. Lisabončania si svoju históriu prísne strážia a aj vďaka tomu si mesto zachováva svoju pôvodnú tvár. Typické lisabonské domy sú celé obložené azujelos, tradičným prvkom v lisabonskej architektúre. Umenie azulejos si Portugalci osvojili od Maurov. Okrem estetickej funkcie mali chrániť pred slnečnou páľavou, tlmiť huk, odrážať slnečné lúče a oživovať plochy. Domy sa tu nesmú rekonštruovať tak ako napríklad na Slovensku. Fasáda musí vyzerať staro. Ošarpané domy v centre sa vo chvíli, keď do nich vstúpite, menia na luxusné obchody svetoznámych značiek, reštaurácie či kaviarničky s moderným interiérom.

Centrum Lisabonu je aj v turistickej sezóne pokojné. Stred mesta s názvom BAIXA POMBALINA je plný kaviarničiek, starožitnictiev a divadiel. Na námestí Rossio stojí neoklasicistické Národné divadlo, ale je tu aj budova bývalej železnice postavenej v manuelskom štýle, o kúsok ďalej čnie sa do výšky slávny výťah ELEVADOR DE SANTA JUSTA zo železa tepaného v novogotickom štýle. Navrhol ho Raoul Mesnier de Ponsard, žiak slávneho staviteľa Alexandra Gustava Eiffela. Na vrchu veže je kaviareň s vyhliadkou. Výťah spája len dolnú ulicu s hornou, otvorili ho v roku 1901. Do kabíny sa naraz zmestí 25 ľudí, prekonáva výškový rozdiel 32 metrov. Z vyhliadky je zaujímavý pohľad na pravouhlé ulice dolného mesta ROSSIO a budovy,  ktoré sa v auguste 1988 stali obeťami rozsiahleho požiaru. Dnes sú už zrekonštruované.

 

Kam sa chodí najčastejšie?

V Lisabone sa najviac chodí do štvrte ALFAMA pamätajúcej ešte maurských obyvateľov či na hradby Katedrály svätého Juraja (CASTELO DE SAO JORGE), na pevnosť na 110 metrov vysokom pahorku nad mestom.

 

Už v rímskych dobách sa tu nachádzala tvŕdza, ktorú neskôr využili Vizigóti a Maurovia. Okolo roku 1300 ju niekoľkokrát prestavili, neskôr sa z nej stal kráľovský palác a až do roku 1511 tu sídlili portugalskí králi. Využívali to aj ako skladisko a väzenie. Z hradu je krásna vyhliadka na celé mesto aj rieku TEJO, ponad ktorú vedie najdlhší most v Európe.

 

Pomenovaný je po slávnom portugalskom moreplavcovi VASCOVI DE GAMA a má neuveriteľných 17,2 km. Pod Castelom je stredoveká maurská štvrť ALFAMA (BAIRRO).

 

Domy v nej sú ako jedny z mála prežili aj veľké zemetrasenie. Len kúsok od hradu stojí za to nahliadnuť do niekoľkých sakrálnych stavieb. Románska KATEDRÁLA SÉ PATRIARCAL, maIebný kostol IGREJA DE SANTO ANTÓNIO DA SÉ zasvätený patrónovi Lisabonu svätému Antonovi Paduanskému. Na mieste, kde sa údajne narodil, je aj tabuľka s nápismi s rôznymi jazykmi, ktorá oznamuje, že na tomto mieste sa spomínaný patrón narodil. Nájdete tam aj nápis, že sa tam modlil aj Ján Pavol II.

 

ELÉCTRICOS - atrakcia mesta

 

K hradu CASTELO sa možno dostať pešo, ale aj legendárnou eléctricos. Najťažšiu, ale pre návštevníkov určite najviac zábavnú trasu zdoláte pomocou linky č. 28. Trasa vedie zo západnej časti cez dolné miesto, nahor cez Alfamu a štvrť GRACA až na konečnú na LARGO MARTIM MONIZ. Hrkotajúca eléctricos sa nedáva isto do pohybu. Drevené okná sú väčšinou pootvárané a vodič takmer bez prestávky krúti kľukou. Chvíľami sa zdá, že stará električka strmý úsek nezvládne a že bude treba vystúpiť a tlačením jej trochu pomôcť. Vozy ťahané koňmi nahradili električky v roku 1901. Odvtedy po Lisabone neustále rachotia, vyzváňajú a klepocú. Väčšina je už vyše 30 a možno aj šesťdesiat rokov (a možno aj viac...) Treba si však dávať aj na dlhoprstých, ktorí využívajú nepozornosť turistov pri obdivovaní jazdy po meste

Dejinami krok za krokom

Predmestie BELÉM (skratka slova Betlehem) leží priamo pri rieke Tejo, západne od Lisabonu. Pozoruhodné stavby portugalskej histórie sú, našťastie, všetky blízko seba. TORRE DE BELÉM, niekdajšia strážna veža a zároveň maják na ostrove bezprostredne pri ústí rieky Tejo, je symbolom mesta. Majstrovské dielo manuelského štýlu ukrýva v interiéri chránenom 3,5 metra hrubým múrom palebné postavenie, kráľovské komnaty aj väznicu. Z veže vysokej 35 metrov je pekný výhľad na mesto. Vyzdobená je vzormi vytesanými do kameňa, balkónmi, strážnymi vežičkami. Neprehliadnuteľným je HIERONYMOV KLÁŠTOR (Mosteiro dos Jerónimos). Jeho základný kameň položil Manuel I. roku 1502. Rozmery stavby a jej nádherné fasády i portály sú symbolom bohatstva, ktoré Portugalsko nadobudlo z podmanených kolónii. Ornamenty, ktoré tvoria výzdobu kláštora, majú nautické a exotické prvky a svedčia o bohatej a úspešnej histórii námornej plavby. Kláštor je pamiatkou na slávne časy zámorských objavov, na fasáde nechýba množstvo námorníckych lán a uzlov, v oblúkoch nad dverami sú znázornené výjavy a legendy o sv. Hieronymovi. Vnútri je náhrobok moreplavca Vasca de Gama a básnika Luisa de Camúes. Pri hlavnom chóre stojí pomník kráľa Manuela I. a jeho manželky Márie, nesený slonmi. Čo v tejto štvrti určite stojí za pozretie, je Pamätník zámorských objavov (Parao dos Descobrimentos). Monštruózny, 54 metrov vysoký monument vybudovali počas Salazarovej diktatúry a predstavuje Juraja Moreplavca s družinou. Epocha objavov, vytesaná do kameňa, je tu oslavovaná ako veľký čin géniov a mocných. Pred pamätníkom je do zeme zapustená ozdobná ružica kompasu s priemerom 50 metrov. Odtiaľto zvyčajne vyplávali moreplavci na dobyvateľské a objaviteľské cesty v dávnych a slávnych časoch.

Koniec sveta

Ľudia si dlho mysleli, že koncom sveta je najzápadnejší bod európskej pevniny - CABO DA ROCA, vzdialený iba niekoľko desiatok kilometrov od Lisabonu. Obrovský útes, pri pohľade z ktorého si človek naplno uvedomí svoju malosť, mohutné vlny Atlantického oceánu slnko zapadajúce za horizontom. Na tomto mieste si človek uvedomí, čo lákalo moreplavcov, ktorí sa plavili do neznáma. Možno chceli zistiť, kde sa táto nádhera končí. Jeho súradnice 38°47´ severnej šírky a 9°30´ západnej dĺžky sú vytesané v pamätníku na útese približne 140 metrov nad hladinou oceánu. Kto chce mať na tomto mieste zápis v knihe návštev a odniesť si certifikát z najzápadnejšieho bodu európskej pevniny, musí zaplatiť 5 eur.

Letné sídlo kráľov

Letovisko kráľov v Sintre vyhlásila OSN v roku 1996 za súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Sintra je vzdialená od Lisabonu 30 km má v nadmorskej výške 200m výbornú klímu. Keď králi vo svojich lisabonských komnatách trpeli horúčavami, premiestnili sa sem. Do roku 1850 bolo toto miesto kráľovskou rezidenciou. Dnes tu majú svoje chaty bohatí z celého sveta.

Kaviarne, reštaurácie, diskotéky

Najvyhľadávanejšie kaviarne sú na starých terasách v Alfame. Nájdete ich v  takmer v každej uličke, kde je aspoň malá plocha obkolesená tepaným zábradlím a lavička.

 

Veľvyslanectvo Slovenskej Republiky v Lisabone

Veľvyslanec SR:  RNDr. Jaroslav JARÚNEK
Adresa:
Embaixada da República Eslovaca
Avenida Fontes Pereira de Melo 19, 7. Dto
1050-116 Lisboa
República Portuguesa

Tel. 00351/213 583 300,
00351/213 583 301,
Fax: 00351/213 583 309
E-mail:
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.
Web:  http://www.lisbon.mfa.sk

OBEO 
tel.:00351/213 139 984,
fax: 00351/213 583 306
E-mail:
Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

 

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok