V severovýchodnom cípe Slovenska sa nachádza okres Snina. Vznikol opätovne po 36-tich rokoch, na základe Zákona č. 221/96 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní SR. Na východe hraničí s Ukrajinou, na severe s Poľskou republikou, na západe s okresom Humenné a z južnej strany susedí s okresom Sobrance.

Celý okres o rozlohe 805 km2 pozostáva z 34 obcí, z toho so štatútom mesta je Snina, ktorá je súčasne okresným mestom s počtom obyvateľov 21 292, čo predstavuje 53,8 % z celkového počtu obyvateľov v okrese.

- najväčšia obec je Belá nad Cirochou s počtom obyvateľov 3179
- najmenšia obec Parihuzovce so 40-timi obyvateľmi.

V okrese je:
5 obcí s počtom obyvateľov do 100,
23 do 1 000 obyvateľov
5 nad 1000 obyvateľov.

Kultúrno - historické dedičstvo:
K pozoruhodným prejavom architektonickej tvorby v okrese Snina patria starodávne drevené chrámy z konca 17. storočia, zvonice a zrubové domy. Výskyt drevených objektov v tomto území nie je náhodný. Veľmi úzko súvisí s geografickým prostredím, ktorého hlavným faktorom je rozsiahle horstvo Karpatského oblúka bohatého na lesy. V tomto prostredí sa v historickom vývoji formulovalo špecifické životné prostredie, z ktorého vyplynula aj špecifická kultúra ovplyvnená nielen materiálovými prírodnými podmienkami, ale aj kultúrnou atmosférou a skutočnosťou, že tento priestor bol vlastne styčným územím dvoch veľkých svetových kultúr - kultúry západorímskej a byzantskej.

Tu vznikli klenoty nášho ľudového staviteľstva, ktoré sú zachované a vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Medzi najznámejšie patria drevené kostolíky v obci Uličské Krivé, Topoli, Ruskom Potoku, Hrabovej Roztoke a Kalnej Roztoke. Sú to skvosty ľudovej kultúry svetového významu. Ide o kultové stavby východného štýlu. Zrubová konštrukcia týchto stavieb (bez jedného klinca) pozostáva z troch častí - babinca, hlavnej lode a oltárnej častí. Ako krytina sa zásadne používal šindeľ, často dekoratívne vyrezávaný.

Tieto drevené chrámy majú bohatú interiérovú výzdobu. Jadro kostolíkov tvoria ikonostasy, ktoré spolu so zavesenými ikonami, ako celok tvoria minigalériu ľudového výtvarného umenia.
Napriek prekrásnej scenérií prírody, do ktorej zapadá historické dedičstvo predkov, život vo vidieckych sídlach nie je ľahký. Vyplýva hlavne z periferiálnosti územia, čo sa odráža najmä vo vzdialených vidieckych sídlach.

Demografia
Z hľadiska hustoty obyvateľstva okres Snina s počtom 49 obyv./km2 patrí k najmenej zaľudneným okresom na Slovensku.

Pre porovnanie v Prešovskom kraji je hustota obyvateľstva 86 obyvateľov/km2

a hustota obyvateľstva v rámci Slovenska je 109,47 obyvateľov/km2 .
Podľa predbežne spracovaných výsledkov na území okresu Snina žilo k 31.12.1997 celkom 39 559 obyvateľov, z toho 19 961 žien.

V okrese dochádza k starnutiu obyvateľov hlavne v obciach.
Na tomto stave sa podieľa hlavne malý počet pracovných príležitostí a nevyhovujúca technická infraštruktúra.

Ak sledujeme pohyb obyvateľstva v okrese, tak v roku 1997 bol prirodzený prírastok 88 obyvateľov a úbytok sťahovaných - 17 obyvateľov, čiže celkový prírastok bol 79 obyvateľov. V roku 1997 okres Snina zaznamenal 470 občanov novoprihlásených k trvalému pobytu a 487 odhlásených občanov.
V meste sa počet obyvateľstva pozvoľna zvyšuje a v obciach dochádza k značnému úbytku obyvateľstva.
Z národnostného hľadiska je zloženie obyvateľstva okresu pestré.
K slovenskej národnosti sa hlási 86,41%, rusínskej 6,46%, ukrajinskej 4,96%, rómskej 1,31%, ostatnej 0,86% obyvateľov (k 31.12.1995).

Prírodné podmienky, nerastné suroviny
Oblasť, v ktorej sa okres nachádza, zaberajú Bukovské vrchy, Beskydské predhorie a z juhu pohorie Vihorlat. Juhovýchodne od mesta Snina sa tiahne pohorie Vihorlat s Chránenou krajinnou oblasťou Vihorlat s rozlohou 650 ha v okrese Snina.

Pohorie Vihorlatu je pozostatkom vulkanickej činnosti na našom území.

Spolu s Morským okom a Sninským kameňom s nadmorskou výškou 1005 m, sú známou a vyhľadávanou turistickou lokalitou, ktorú navštevujú nielen obyvatelia mesta a blízkeho okolia, ale aj turisti z celej republiky i zo zahraničia.
V okrese sa nachádza biosférická rezervácia Východné Karpaty, ktorú UNESCO zriadilo od novembra 1992. Spolu so zriadením biosférických rezervácií v priľahlých chránených územiach Poľska a Ukrajiny tvorí medzinárodnú biosférickú rezerváciu Východné Karpaty o rozlohe 165 000 ha.

Dňa 23.9.1997 vláda SR nariadením č. 258/1997 vyhlásila od 1. októbra 1997 Chránenú krajinnú oblasť Východné Karpaty za Národný park Poloniny s výmerou 29 805 ha a výmerou ochranného pásma 10 973 ha.
Národný park Poloniny leží na severovýchod od mesta Snina a je najvýchodnejšie položený národný park, ktorý vyniká svojou rázovitosťou pôvodnej karpatskej krajiny s pôvodnými pralesovými porastami, vedecky významnými územiami s množstvom typických endemických prvkov.
Na ochranu typických lesných a lúčnych spoločenstiev s výskytom zriedkavých a ohrozených druhov rastlín i živočíchov je vo Východných Karpatoch vyhlásených viacero rezervácií, napr. NPR Stužica, NPR Riaba Skala, NPR Pľaša, NPR Havešová a ďalšie.
V celom území národného parku sa nachádza množstvo menších z hľadiska ochrany biodiverzií významných lokalít, tzv. genfondových plôch.
Cieľom ochrany v lesných spoločenstvách je udržanie ich autoregulačných procesov, aby tu mohol pokračovať samovoľný vývoj prírodných ekosystémov bez zásahov človeka.
Okres Snina patrí k okresom , kde značné rozlohy chránenej prírody zaberajú najvyšší podiel chránenej prírody na Slovensku.
Celé územie okresu má z hľadiska polohového a klimatického charakter podhorskej a horskej oblasti, preto sa vyznačuje množstvom horských bystrín a potokov.
Najznámejšie sú Cirocha, Pčolinka, Ulička a Ubľanka.
Veľkým bohatstvom okresu sú lesné porasty, z ktorých 90% tvoria listnaté stromy, s drevinou buk. V minulosti sa používali biologicky a produkčne nevhodné holoruby, preto je ich prirodzená obnova pomerne nízka.
Na území okresu sa nenachádzajú významnejšie ložiská nerastných surovín.

Z nerudných surovín sa ťaží stavebný kameň v Zemplínskych Hámroch a v Snine.
Vyhlásením NP došlo k zvýšeniu stupňa územnej ochrany v jeho vlastnom území a spolu s ochranným pásmom vodárenskej nádrže Starina bránia v rozvoji iných odvetví, čo má negatívny vplyv na rozvoj vidieka, a to hlavne v Uličskej doline.

Zaniknuté obce v roku 1986 v súvislosti s výstavbou vodnej nádrže Starina:

Ruské
Zaniknutá obec, ktorej prvá zmienka je z roku 1567. Pôvodne patrila humenskému panstvu, neskôr viacerým rodinám.
Z obce sa zachoval obecný cintorín, kaplnka na mieste zbúraného kostola z r. 1789, vojenský cintorín z prvej svetovej vojny a tri domy. V strede obce pod cintorínom je prícestný kríž z roku 1955.
Z konca bývalej obce do Ruského sedla vedie zachovalá kamenná cesta z r. 1861 tzv. Porta Rusica.
Pod Ruským sedlom sa nachádza Pamätník Osloboditeľom.

Smolník
Zaniknutá obec, ktorej prvá písomná zmienka je z r. 1568. Pôvodne patrila k humenskému panstvu, neskôr viacerým rodinám.
Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne.
Na mieste pôvodného kostola z roku 1898 stojí drevená kaplnka.

Veľká Poľana
Zaniknutá obec, ktorej prvá písomná zmienka je z r. 1493. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín, jeden pôvodný domček a pomník - rotunda padlým vojakom v prvej svetovej vojne na vojenskom cintoríne. Zachovali sa tiež ruiny kostola z r. 1784, chátrajúceho od roku 1915.
Pod obcou pri Lukovom potoku stojí prícestný kríž z roku 1853. Vojenský cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne, nachádzajúci sa na Zadnom Hodošíku, je najvyššie položeným vojenským cintorínom na Slovensku (825 m n. m.).
Rodisko národného umelca – maliara Oresta Dubaya (1909).

Zvala
Zaniknutá obec, ktorej prvá písomná zmienka je z roku 1543. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a jeden rodinný dom. Na mieste pôvodného kostola z r. 1795 stojí kaplnka.

Ostružnica
Zaniknutá obec, prvýkrát spomínaná v r. 1585. Z pôvodnej obce sa zachoval obecný cintorín a cintorín padlých v prvej svetovej vojne s 82 pochovanými vojakmi.
Zachovali sa tiež ruiny kostola z roku 1806, z ktorého pochádza vzácna rukopisná kniha tzv. „Ostružnické evanjelium“ z roku 1492.

Dara
Z pôvodnej obce sa zachoval murovaný pravoslávny kostolík z roku 1956 (postavený v staroruskom historizujúcom štýle na mieste pôvodného dreveného kostolíka z roku 1746), obecný cintorín a cintorín padlých vojakov v prvej svetovej vojne.

Starina
Pôvodná obec sa rozprestierala pod dnešnou vodnou hladinou. Pomník padlým v prvej svetovej vojne sa nachádza v zátoke pod Darnovom a pomník padlým pyrotechnikom v 2. svetovej vojne pod hrádzou.
Pod Magurou sa nachádza minerálny prameň.
Nad hrádzou Vodárenskej nádrže Starina sa nachádza vyhliadka.

Smrekovica
Zaniknutá obec, ktorej prvá písomná zmienka je z r. 1612, sa nachádzala v doline Pľašského potoka.
Zanikla po roku 1728.
Nad bývalou obcou sa nachádza známy vodopád Oriničová skala.