|
 ZEMPLÍN - Pomerne veľký počet obyvateľov Zemplína nemá ani tušenie, akú odmenu si každý mesiac zoberú zvolení zástupcovia ľudu v ich obci, alebo meste. Starostovia a primátori o svojich platoch, odmenách a ďalších pôžitkoch, ktoré im vyplývajú z ich funkcií hovoria len veľmi neradi. Zainteresovaní, ktorí poznajú systém fungovania a financovania samosprávy, naopak tvrdia: ak by sa v minulosti a rovnako aj dnes nešafárilo v obecných a mestských pokladniach, mohli by naše mestá a dediny vyzerať oveľa krajšie a život v nich by bol oveľa lepší.
Tak, prečo je realita na Zemplíne taká neveselá? Prečo musia Zemplínčania odchádzať za prácou mimo regiónu? Prečo aj zástupcovia zemplínskych samospráv až v minulom roku začali verejne rozprávať o tom, že mestám a obciam chýbajú financie na bežný, každodenný chod? Prečo sa v obciach vypína verejné osvetlenie, zvyšujú ceny vstupného na mestské kúpaliska, klziská, do kín alebo ďalších zariadení?
Odpoveď je jednoduchá: pretože v regióne chýbajú peniaze. Je úplne jedno, či to, čo nám chýba nazveme peniaze, investície alebo stimuly. Výsledok je ten, že čo sa týka prosperity, Zemplín zostáva dlhodobo na chvoste celého Slovenska. Takmer všetky zemplínske dediny upadajú, starnú a život v nich je len pre seniorov, ktorí tam chcú alebo musia dožiť svoju jeseň života. Schopní, mladí a vzdelaní ľudia sú nútení odchádzať zo svojho rodiska za živobytím tam, kde dostanú šancu a príležitosť. Nikto ma zatiaľ nepresvedčil o tom, že zemplínski primátori a starostovia robia pre obnovu a záchranu maximum. Ak niečo robia tak alebo málo, alebo pre seba, alebo tak, že občianska verejnosť o tom nemá dostatok informácií. A nikto ma doteraz nepresvedčil, že by zemplínske samosprávy dokázali s peniazmi, ktoré získajú narabáť maximálne efektívne. Občianska váhavosť a ľahostajnosť, nedostatočné možnosti kontroly zo strany tretieho sektora, neskutočne zle nastavený systém sebakontroly - to všetko nahrávalo a stále nahráva tomu, že peniaze určené pre rozvoj regiónu sa strácajú v súkromných vreckách.
Ale naspäť k peniazom a k zemplínskej samospráve:
Podľa zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v platnom znení starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 predmetného zákona.
Plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené nižšie.
Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok.
Starostovia sa zaraďujú do deviatich platových skupín podľa počtu obyvateľov obce alebo mesta a násobky sa im ustanovujú takto:
1. do 500 obyvateľov 1, 65-násobok,
2. od 501 do 1 000 obyvateľov 1, 83-násobok,
3. od 1 001 do 3 000 obyvateľov 2, 20-násobok,
4. od 3 001 do 5 000 obyvateľov 2, 41-násobok,
5. od 5 001 do 10 000 obyvateľov 2, 60-násobok,
6. od 10 001 do 20 000 obyvateľov 2, 81-násobok,
7. od 20 001 do 50 000 obyvateľov 3, 21-násobok,
8. od 50 001 do 100 000 obyvateľov 3, 54-násobok,
9. nad 100 000 obyvateľov 3, 98-násobok.
Podľa odborníkov, ale aj podľa obyčajných sedliackych počtov je dosť zvláštne, ak primátori a starostovia vykonávajú popri svojej hlavnej funkcii aj ďalšie volené, prípadné iné funkcie.
Takých prípadov je na Zemplíne dosť, ale spomenieme len tie, o ktorých už má verejnosť informácie.
Humenskú primátorku Janu Vaľovú, volajú jej neprajníci všelijako, ale dosť často má prezývku: Troj-jedinná. Prečo?
Pretože popri neľahkej funkcii primátorky mesta, má funkciu aj poslankyne krajskej samosprávy v PSK a sedí aj v Národnej rade ako poslankyňa za SMER-SD.
Ale veď zákon jej to predsa dovoľuje! O to práve ide, zákony sú nastavené nesprávne. Funkcia "hlavy mesta" je z časového a ďalších hľadísk určite natoľko náročná, že by sa ten, kto ju vykonáva, mal venovať výlučne primátorovaniu. Ak to tak nie je - načo potom platíť primátora na plný úväzok? Však v súkromnej firme, ak pre vás nemá zamestnávateľ prácu na plný úväzok je veľmi málo pravdepodobné, že by vam platil len za to, že prídete do roboty, presedíte nejaké hodiny bez konkrétneho výsledku.
Ak má niekto takéhoto zamestnávateľa, nech ďakuje osudu a nech dúfa, že mu to takto zostane čo najdlhšie.
(pokračovanie onedlho)
|
