Ľudia narodení v tomto mesiaci často predbiehajú svoju dobu a stávajú sa terčom poznámok. Asi žiaden mesiac v roku nemá toľko prívlastkov ako apríl.   Hneď jeho prvý deň je venovaný vtákom, pretože práve v tomto období sa k nám v celých kŕdľoch vracajú z ďalekých zimovísk. Ale je to aj deň žartovného uvádzania ľahkoverných ľudí do omylu, čo je zas vraj pripomienka narodenín zradcu Judáša.

Apríl je mesiac lesov i bezpečnosti na cestách, ale z hľadiska vplyvu emočného vplyvu na citlivých ľudí aj obdobím skutočného bláznenia, čiže často neovládateľnych zmien v našej psychike. Aprílu však nesporne patrí ešte jeden primát. Narodilo sa v ňom toľko historicky významných osobností, že všetky ostatné mesiace v roku dokopy mu môžu iba ticho závidieť. Pravda, nie všetci boli géniami, ale nájdu sa medzi nimi aj monštrá, ktoré si postavili piedestál na miliónoch ľudských obetí.

Mnohé z aprílových detí, ak nie všetky do jedného, bývajú terčmi uštipačných poznámok napriek tomu, že sa navonok nijako bláznovsky, ale ani geniálne neprejavujú. Je to jednoducho dôsledok akejsi nepísanej spoločenskej dohody napasovať na ne všetky atribúty apríla.

Predbehli dobu:
Aprílčatá však vôbec nemusia byť smutné, pretože bláznovstvo nie je iba degeneratívny stav mysle, ktorý by ich logicky posúval pod latku priemernosti. Hustota výskytu veľkých osobností na jeden aprílový štvorcový deň skôr svedčí o tom, že deti apríla skôr predbiehajú svoju dobu a výsmech okolia je iba prejavom nepochopenia. Ostatne, drvivá väčšina ľudí, ktorí sú dnes označovaní za géniov, boli vo svojej dobe označovaní za bláznov, ale treba dodať, že tak občas aj pôsobili.
Pri letmej exkurzii aprílom sa hneď na jeho začiatku skvejú mená ako slávny ruský spisovateľ Nikolaj Vasilievič Gogoľ (1809), zjednotiteľ Nemecka a prvý ríšsky kancelár Otto von Bismarck (1815), autor kriminálnych románov Edgar Wallace (1875), ale aj  veľký zvodca žien Giacomo Girolamo Casanova (1725). Práve tento rok 2. apríla sme si pripomenuli aj vyročie narodenia rozprávkara Hansa Christiana Andersena.

Däniken i Chaplin
Okrúhle životné jubileum oslávil 14. apríla švajčiarsky spisovateľ, autor populárnovedeckej literatúry Erich von Däniken (1930). Od vydania bestselleru Spomienky na budúcnosť ho už nik nespája s pôvodnym povolaním hoteliera, ale celý svet ho uznáva ako zakladateľa tzv. špekulatívnej archeológie.
Avšak kým sa seriózna veda od jeho teórií o mimozemšťanoch dištancuje a priznáva mu genialitu len ako manipulátorovi s ľudskou dôverčivosťou, ďalšie aprílové dieťa, britský herec a režisér Charles Chaplin (16. 4. 1889), je nesporne osobnosťou, ktorá povzniesla svetovú kinematografiu k najvyšším métam. S Karnovou divadelnou spoločnosťou, v ktorej pantomímach hral od piatich rokov, sa dostal v roku 1910 po prvý raz do Ameriky. O tri roky začal v ateliéroch spoločnosti Keystone nakrúcať krátke grotesky a priviedol na filmové plátno tuláka Charlieho. Jeho osamelý človiečik, túžiaci po romantickom dobrodružstve a zvádzajúci každodenný boj so svetom, ktorý mu ukazoval len svoju odvrátenú tvár, vyvolával smiech i dojatie. Apríl však má popri kráľovi komikov aj skutočných vladárov. Z ruských cárov je to Alexander II. (17. 4. 1818), v mesiaci o deň neskôr, ale už v roku 1729 sa narodila Katarína II.

Dobrý patrón bláznov
S bláznivosťou a bláznami je úzko späté meno francúzskeho lekára Philippa Pinela, narodeného 20. apríla 1745, ktorého meno nesie aj známa Psychiatrická nemocnica v Pezinku-Cajle. Pinelova genialita spočívala v tom, že ako odporca drastických metód liečby psychicky labilných jedincov sa stal zakladateľom modernej psychiatrie. Vo funkcii vedúceho parížskeho útulku pre duševne chorých zbavil svojich pacientov ako prvý v dejinách dovtedy bežných okovov a reťazí.
Práve na dnes pripadá narodenie Vladimíra Iľjiča Uľjanova, ktorý pod pseudonymom Lenin naordinoval šestine sveta režim, založený na nenávisti a terore. Svojej chorobnej utópii obetoval životy miliónov ľudí. Až do svojej smrti stál na čele komunistickej strany a sovietskeho štátu, kým ho nenahradil jeho učenlivý žiak a tyran najvyššieho kalibru Stalin. Po tejto chmúrnej spomienke radšej odbočme k inému ruskému menu, skladateľovi Sergejovi Prokofievovi, narodenému 23. apríla 1891.
Apríl však, bohužiaľ, dal dejinám aj ďalšieho masového vraha. Pred 116 rokmi sa 20. toho zvláštneho mesiaca narodil mamičke šiestich detí Kláre Pölzovej a štátnemu úradníkovi Aloisovi Schickelgruberovi chlapček menom Adolf. Onedlho si svet pripomenie 60. výročie skončenia druhej svetovej vojny, ktorú významným dielom osobne rozpútal a postaral sa o milióny hrobov na všetkých svetadieloch okrem Arktídy. Apríl mu bol súdený aj ako mesiac smrti, pretože 29. apríla 1945 spáchal spolu so svojou milenkou Evou Braunovou iba deň po ich sobáši samovraždu.
Výpočet aprílových géniov a bláznov je obsiahly. Ťažko však špekulovať o tom, do akej miery mal na ich osudy vplyv práve mesiac, v ktorom sa narodili. Mágia čísel, dátumov a náhod však ľudí odjakživa fascinovala. Či sa to teda aprílu a jeho dietkam bude páčiť alebo nie, ostanú už odmalička v podozrení, že niečo mimoriadne „vyvedú“, či už v dobrom, alebo v zlom.

Aprílové osobnosti

10. 4. 1847 - sa narodil americký novinár a vydavateľ Joseph Pulitzer, iniciátor Nadácie pre Pulitzerovu cenu, ktorú od roku 1917 udeľuje Columbijská univerzita najlepším americkým novinárskym, literárnym, hudobným a historickým  dielam.

13. 4. 1743 - sa narodil americký politik Thomas Jefferson, jeden z vodcov boja amerických osád za nezávislosť. V roku 1776 autor Deklarácie nezávislosti Spojených štátov amerických, v rokoch 1801-1809 tretí prezident USA. Jefferson predstavoval univerzálne vzdelaného osvietenca s trvalým vplyvom na americký duchovný a politický život.

13. 4. 1963 - sa narodil rusky šachista Garri Kasparov, vlastným menom Vajnštejn. Najmladší šachový majster sveta v histórii (1985). Známy predovšetkým ako analytik a teoretik, vynikajúci všestranný hráč.

24. 4. 1858 - sa narodil Max Karl Ernst Ludwig Planck, nemecký fyzik. Roku 1900 sformuloval Planckov zákon, ktorý popisuje, koľko energie je vyžiarenej na rôznych vlnových dĺžkach absolútne čiernym telesom pri danej teplote. Tento zákon sa stal základným kameňom kvantovej fyziky. V roku 1918 dostal Nobelovu cena za fyziku.

27. 4. 1791 - sa v americkom Charlestone narodil maliar Samuel Finley Breese Morse. Ako profesor maliarstva na univerzite v New Yorku sa pokúšal zostaviť elektromagnetický telegrafický prístroj. Z maliarskeho stojana, starých hodín a elektromagnetu zostavil prvé zariadenie, ktoré po zapojení elektriny zaznamenávalo ceruzkou, pripevnenou na kyvadlo hodín, na prúžok papiera znaky. Postavil prvú telegrafnú linku medzi mestami Washington a Baltimore. Drôty viedli nielen po stĺpoch, ale boli zavesené i na stromoch a ako izolátory slúžili pivové fľaše.

29. 4. 1885 - sa narodil nemecký spisovateľ a novinár, dlhodobo žijúci v Prahe, Egon Erwin Kisch, ktorý povýšil reportáž na umeleckú úroveň a dal jej spoločenskokritický náboj.

30. 4. 1883 - sa narodil Jaroslav Hašek, novinár, spisovateľ, humorista, autor svetoznámeho románu o osudoch dobrého vojaka Švejka.

Autor: Benjamín Škreko